POZASTAVENÉ DO DOBY NEURČITEJ . SAKRA .

Sľub

23. října 2012 v 19:07 | Eve |  Príbehy
Sedím , čakám na nádej.Vyhasína , stále v ňu však verím . Modlím sa , modlitby nezaberajú , myslela som že Boh ich vysliší, nevyslišal. Teraz čakám nádej aspoň kúsok zasvieti. Pretože teraz len vyhasína. Hoci pomaly ale isto. Neverila som že sa to stane mne. Prešli okolo mňa dáke sestričky a radostne si štebotali. Boli tak bezstarostné , tak ako som bola pred hodinou aj ja. O chvíľu prešla okolo mňa s hundraním upratovačka.,,Dokedy tu budete vysedávať ?"spýtala sa nahnevane. ,,Prepáčte , čakám na doktora Pavlíka,"povedala som zlomeným hlasom. Upratovačka to odignorovala a upratovala ďalej. Ani jej to nezazlievam , má svoje vlastné problémy. Cítim sa pod nulu. Keď si predstavím že včera som oslavovala piatok , a teraz ?
Teraz tu sedím v zasmradenej nemocničnej chodbe. Zrazu sa na chodbe objavil doktor Pavlík.
,,Dobrý deň slečna ..." hovoril a vybavoval si moje meno.
,,Slečna Skalická,"povedala som .
,,Podte so mnou," povedal vážne .
Vedela som že ma nečakjú dobré správy, no predsa som dúfala. Zavrel za sebou dvere a povedal : ,,Posadte sa."
Bez slova som si sadla. Necítila som sa však prijemné. ,,Uhm , dobrá alebo zlá správa ?" spýtal sa doktor. ,,Nechám to na vás ,"odpovedala som preplakaným hlasom.
,,Takže sa nám podarilo vašu matku oživiť, no ale keď sme zisťovali príčinu jej skolabovania , zistili sme že má leukémiu tretieho stupňa,"povedal doktor. Takmer som skolabovala , keď som to počula. Avšak som našla silu na jenu otázku , nádej umiera poslená. ,,Dá sa ešte liečiť ?"spýtala som sa so slzami v očiach. Doktor sklonil hlavou. ,,Nie , rakovina sa rozšírila do celého tela , dávam vašej matke týždeň maximálne,"povedal.
Z ordinácie som vychádzala hrozne zničená. Šla som ju pozreť. Ležala a vypadala hrozne. Bola tak....vyčerpaná. Pohľad na ňu mol zdrvujúci. ,,Prepáč za všetko zlé čo som ti spôsobila ,"povedala som a rozplakala som sa ako malé dieťa. A doteraz som zastávala názor , že plač je len pre slabochov. No teraz to vidím inak .Plačem lebo mi na matke zaléží.Pohladila mi vlasy , a povedala: ,,Neplač ,"povedala slabm hlasom, ,,sľúb mi že si budeš život užívať ako doteraz a že to dotiahneš ďaleko,"povedala.Bolo ťažké pomyslieť že so svojou matkou prežijem len týždeň. Plakala som. Hoci som nebola veriaca tak som sa za ňu modlila celú noc.
Na druhý deň . žena ktorá mi dala život a s láskou ma vychovávala umrela . V srdci mi však ostal sľub.
 


Komentáře

1 Nin Nin | 23. října 2012 v 20:12 | Reagovat

Krásne napísané =)) podarilo sa ti =)

2 Eve Eve | Web | 23. října 2012 v 21:08 | Reagovat

díki :)

3 Bionka* Bionka* | Web | 24. října 2012 v 18:52 | Reagovat

I like it! :)

4 Eve Eve | Web | 25. října 2012 v 20:27 | Reagovat

[3]: díki :D

5 xPorcelain_dollx xPorcelain_dollx | Web | 26. října 2012 v 14:17 | Reagovat

Ty máš ty příběhy tak pěkný.:) Máš fakt talent na psaní.:)

6 Eve Eve | Web | 26. října 2012 v 15:33 | Reagovat

ďakujem krásne :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama